 |
Vyberte si, čo je vášmu srdcu najbližšie.
- Agility je vrcholový šport.
- Agility je rekreačný šport.
- Agility je hra.
- Agility je zábava.
- Agility je poslušnosť na vyššej úrovni...
Netrápte sa, všetky tie odpovede sú správne... Záleží len a len na vás – psovodovi, čo z toho bude práve vašou „naj“ odpoveďou.
Takže... Čo je to?
 |
Základom agility je prekážková dráha, ktorú musí tím prebehnúť.
Prekážok je niekoľko druhov a preto sa prekonávajú rôznymi spôsobmi. Parkúr vymýšľa človek na to určený – na tréningu
tréner,
na pretekoch rozhodca. Behá sa vonku aj vo vnútri. Povrch, po ktorom sa
behá musí byť rovný – znamená to upravený trávnik, umelú trávu, rôzne
koberce, piesok, piliny a podobne. Podstatné je, že prekážky sú pre psa
a psovod sa ich nesmie dotknúť. Okrem toho psovod nesmie mať so sebou
žiadne pomôcky, ani dobrôtky. Pes „agilití“ bez obojku a vodidla, takže
je jasné, že musí poslúchať „na slovo“, prípadne „na gesto“, ideálne na
ich kombináciu. Tieto návyky sa samozrejme odchodom z cvičiska
nevyparia a tak máte zrazu najlepšie poslúchajúceho psa v šírom okolí.
Kategórie – všetkých deväť.
Ak sa teraz v duchu pýtate ako môže jorkšíráčik súperiť s trebárs
maďarskou vyžlou, (aby som sa držala plemien, ktoré máme v klube),
odpoviem vám. Postupom času sa rozdelili psy do troch veľkostných
kategórií. Small – psíci s výškou v kohútiku do 34,99 cm, Medium – 35 –
42,99 cm a Large – všetky psy nad 43 cm. Kategórie sa líšia výškou
skokových prekážok a dĺžkou skoku ďalekého.
Ha! A čo pes začiatočník a taký čo behá tri roky? No, záleží to od
účasti na tréningoch a súťažiach, ale existujú aj tri výkonnostné
kategórie: začínate v A1 – to sú začiatočníci a zotrváte v nej kým
nesplníte predpísaný počet skúšok. Keď už máte „splnené“, postúpite do
A2 – dalo by sa povedať pokročilí. Tu môžete zotrvať hoci aj celý
zvyšok agilitnej kariéry – ak budete chcieť. Ale aj tu existuje „norma“
pre dobrovoľný postup do elitnej triedy A3. A aj keď sa do kategórie A3
dostanete, neznamená to automaticky, že tam zotrváte do konca kariéry.
A3 treba obhájiť. A veru, podmienky nie sú vôbec ľahké.
Čo – to o parkúre.
 |
Parkúr je často rozoberaná téma. Trinásť druhov použiteľných prekážok je stopercentnou zárukou dostatočnej variability. Súťažný parkúr má 15 – 20 prekážok a dĺžku 100 až 200 m, takže možností je nekonečne veľa. Celé sa to postaví na ploche 20 x 40 m podľa toho, čo tréner/rozhodca práve vymyslel. Aby sa v tom pretekári vyznali, každá prekážka má pridelené číslo. Niektoré prekážky sa môžu prekonať aj viackrát, preto majú občas aj zo tri čísla... Na súťažiach sa stretnete s niekoľkými druhmi parkúrov.
Ako zistiť kto je najlepší...
Súťaží existuje na svete celý kopec. Tu sa vám pokúsim priblížiť tie, s ktorými sa stretnete na Slovensku najčastejšie.
 |
Najdôležitejšie sú skúšky. Alebo tiež parkúr stavaný pre každú výkonnostnú kategóriu zvlášť. Od úspechov v skúškach totiž záleží postup tímu do vyššej kategórie. V parkúroch pre jednotlivé kategórie sa menia len (podľa práve „behanej“ výškovej kategórie) výšky prekážok a dĺžka „diaľky“.
Open - otvorené behy:
O víťazstvo bojujú všetky prihlásené tímy bez ohľadu na výkonnostnú
kategóriu. Výsledky týchto behov síce nezavážia pri postupe do vyššej
výkonnostnej kategórie, ale ten hrejivý pocit, keď ten váš začiatočník
predbehne „trojku“...
Postupom času sa posunuli v dôležitosti a dnes (aspoň na pretekoch
usporiadavaných našim klubom) sa z ich súčtu vyhlasuje Grand Prix.
Behajú sa dva druhy otvorených behov, a to Open Agility a Open Jumping.
Open Agility – tento parkúr používa všetky druhy prekážok a býva
pomerne technicky náročný, ale na parkúr použitý pre skúšku kategórie
A3 rozhodne nemá.
Open Jumping nepoužíva zónové prekážky a býva skôr „behavejší“ a samozrejme aj časy sú rýchlejšie. Ale môžete natrafiť aj na veľmi technický jumping.
Rôzne hry – hry bývajú „open“ v pravom zmysle tohto slova. Nezriedka sa
ich môžu zúčastniť aj budúci pretekári, ktorí ešte nemajú výkonnostný
zošit. Hry sa nedržia žiadnych zvyklostí a ich tvorcovia smelo použijú
napríklad pätnásťkrát tunel v parkúre... To sa potom nazýva tuneliáda,
slalomiáda, „O skokana roka“ a tak podobne.
Hodnotenie súťaží
S
parkúrom samozrejme súvisí aj hodnotenie. To, čo všetci chceme je
prebehnúť parkúr bez chýb a odmietnutí. A samozrejme dostatočne rýchlo.
Z dĺžky parkúru totiž rozhodca vypočíta štandardný čas. Keď to tímu cez
parkúr trvá dlhšie, hneď sa mu pripočítavajú trestné body – jeden za
každú sekundu. Ešte existuje aj maximálny čas - ak tím nedobehne ani v
tomto čase, je diskvalifikovaný. Trestné body sa ešte „zbierajú“ za
chyby a odmietnutia, za každé jedno päť bodov. Trestných. Lepšie
povedané – tím síce zbiera, ale prideľuje rozhodca – zdvihnutím ruky a
ukázaním dlane, päste, alebo prekrížením predlaktí a hvizdom píšťalky.
Ak pes odmietne trikrát správne prekonať prekážku, tím je
diskvalifikovaný. Ale „zabehnúť“ diskvalifikáciu sa dá aj inak,
napríklad ak pes „trafí“ na inú prekážku, ako je tá nasledujúca v
parkúre, ale to rozhodne nie je účelom. Asi najzaujímavejšia vec na
hodnotení je tá, že ani ten najrýchlejší tím nemôže vyhrať ak má nejaký
ten trestný bod. Ak teda tím zabehol „čisto“ -možno aj pomalšie, ale
bez trestných bodov, umiestni sa pred tímom, ktorý síce zabehol super
čas, ale cestou pozbieral nejaké tie trestné body.
Ak vás zaujíma čo všetko môže byť chyba, odmietnutie, popis všetkých možných spôsobov diskvalifikácie, odkážem vás na
Skúšobný poriadok agility SR.
„Prehreškov“ je totiž celá kopa. Najčastejšou chybou je asi zhodenie
tyče na skokovej prekážke a najčastejšie odmietnutie je obehnutie
prekážky. Najjednoduchšia diskvalifikácia je obehnúť prekážku ktorá je
tímu „najnesympatickejšia“ v parkúre a jednoducho bežať ďalej.
„Čas“
Rozhodca odmeria dĺžku trate. Moderná technika zvaná „kolečko“ alebo tiež merač vzdialeností, mu v tom pomôže. Dostane nejaké číslo – napríklad 150 m. Posúdi terén a zložitosť trate a podľa “závažnosti“ pretekov stanoví postupovú rýchlosť. Napríklad pre beh Open Agility 3 m/s. Z toho vypočíta: 150 delené 3 m/s = 50 s. To je štandardný čas. Maximálny čas sa stanoví ako 1,5 až 2-násobok tohto času, čiže 1,5 x 50 = 75 s. Postupová rýchlosť závisí od veľa vecí – od terénu, počasia, závažnosti pretekov, náročnosti behu. Pri skúškach má spravidla A1 nižšiu a A3, keďže sú to skúsenejší pretekári, vyššiu postupovú rýchlosť.
Podujatia
Najbežnejším podujatím v živote tímu je – ako inak –tréning
.Tu sa tím učí prvé, aj druhé, aj mnohé ďalšie potrebné veci. Aj keď...
Nielen tréningom je agiliťák živý... Ako možnosť naučiť sa viac pod
vedením skúsených trénerov, organizujú kluby sústredenie a tábory.
Taký tábor, či sústredenie, má svoje (nemalé) výhody. So svojim
štvornohým miláčikom strávite oveľa viac času, primerane veľa sa toho
naučíte a zistíte, koľko rovnako „postihnutých“ ľudí behá po svete.
Pre súťaživých samozrejme existujú sútaže.
Tých utešene pribúda po celom Slovensku, takže si je z čoho vybrať.
Niektoré majú v názve jednoduché „preteky“, iné „pohár“ a samozrejme
máme Majstrovstvá rôznych plemien a dokonca aj krížencov, ale aj
Majstrovstvá detí a mládeže a vrcholným podujatím agility na Slovensku
sú Majstrovstvá SR.
Ak vás agility nadchlo, neváhajte to skúsiť, veď možno máte doma budúceho majstra sveta...
zdroj: Agility klub Skiper BA